Slovák medzi svetovými apiterapeutmi

Ing. Juraj Majtán, PhD. z Ústavu Zoológie Slovenskej Akadémie Vied v Bratislava sa prezentoval na svetovom kongrese Apimondia s témou Vplyv medu na primárne ľudské kultúry keratinocytov. Abstrakt jeho vedeckého príspevku vám v jeho pôvodnej podobe prinášame v nasledujúcich riadkoch.

Med ako prírodný produkt včely medonosnej Apis mellifera je už od nepamäti používaný nielen ako sladidlo ale aj antimikrobiálny agens, ktorý opäť získava popularitu a má svoje uplatnenie pri procese hojenia chronických rán. Početné klinické skúšky preukázali zlepšenie procesu hojenia, ako aj skrátenie času potrebného na samotné vyliečenie rán. Podstata účinku medu je odlišná od účinku antibiotík, ktoré atakujú bakteriálnu stenu alebo inhibujú vnútrobunkový metabolizmus. Med je vysoko hygroskopický, t.j. pohlcuje vlhkosť z okolitého prostredia a tým dehydratuje baktérie, naviac vysoký obsah cukornej zložky medu zabraňuje rastu mikroorganizom.
Popri sledovaniu antimikrobiálnych vlastností rôznych medov, ktorých zloženie závisí od zmesi kvetov produkujúcich nektár a líši sa podľa lokality, obdobia, sezóny a v neposlednom rade aj od druhu včelstva rodu Apis alebo Meliponinae, je dôležité zamerať pozornosť na sledovanie účinku medu na samotne bunky kože. Proces hojenia je komplexný proces, na ktorom sa okrem buniek (keratinocyty, fibroblasty, mastocyty a iné) podieľajú aj rôzne extracelulárne zložky medzibunkového prostredia. Proces hojenia prebieha v troch navzájom sa prekrývajúcich fáz (zápalová, proliferačná a maturačná).
Jeden z dôležitých faktorov v procese hojenia kožných rán je re-epitelizácia, ktorá zahŕňa migráciu a proliferáciu keratinocytov k povrchu poškodeného tkaniva. Nezrelé keratinocyty sekrétujú metaloproteinázy (MMPs) a plazmín, ktoré umožňujú disociáciu a migráciu keratinocytov z bazálnej membrány. Keratinocyty exprimujú pomerne vysoký obsah metaloproteinázy-9 (MMP-9), ktorý môže byť zvýšený prítomnosťou rastových faktorov (TGF-β) a cytokínov (TNF-α a IL-1β). Proteolytický enzým MMP-9 je na zinku závislá endopeptidáza, ktorej ako substrát slúžia extracelulárne proteíny ako sú kolagén typu III a IV a elastín.
V našej štúdii, ktorá bude čoskoro publikovaná v zahraničnom recenzovanom periodiku (Experimental Dermatology), sme sledovali účinok agátového medu a hlavného proteínu materskej kašičky (MRJP1) na aktiváciu ľudských keratinocytov. Keratinocyty boli izolované z predkožky zdravých deti po obriezke. Pomocou real-time PCR sme detegovali hladinu mRNA vybratých cytokínov (TGF-β, TNF-α a IL-1β) a MMP-9 po stimulácii buniek s 1 % agátovým medom. Keďže včelí med je prírodný produkt, môže predstavovať rezervoár baktérií a spór. Celkový obsah bakteriálneho endotoxínu (lipopolysacharidu) v použitom agátovom medu bol stanovený pomocou LAL testu, pričom koncentrácia endotoxínu neovplyvnila namerané výsledky stimulácie cytokínov.
Výsledky štúdie poukazujú na výraznú produkciu cytokínov stimulovanými keratinocytmi ako aj zvýšenú produkciu MMP-9. Imunohistochemická analýza odhalila degradáciu kolagénu typu IV v epidermis, čo súvisí so zvýšenou hladinou endopeptidázy MMP-9 po inkubácii s agátovým medom. Potenciálny kandidát, včelou sekretovaný MRJP1, ako stabilná zložka medu sa ukázal neúčinný v stimulácii keratinocytov. Získané výsledky podporujú skutočnosť, že nielen antibakteriálny účinok medu zohráva úlohu v procese hojenia rán, ale aj medom sprostredkovaná aktivácia kožných buniek sa zdá byť neoddeliteľnou súčasťou hojenia chronických rán.

 odkaz na článok v odbornom periodiku: http://www3.interscience.wiley.com/journal/122658218/abstract

Diskusia