Včelí obnôžkový peľ a možnosti jeho využitia 2/8

Kvalitný peľ obsahuje 20 – 47 % stráviteľných bielkovín. Najviac bielkovín obsahuje peľ z rakyty, liesky a maku. V súčasnosti je v prírode známych približne 40 aminokyselín, z ktorých stálymi zložkami bielkovinovej molekuly peľu sú: kyselina glutámová, histidín, asparagín, serín, leucín, lyzín, valín, prolín, treonín, fenylalanín, alanín, cystín, izoleucín, metionín, arginín, tyrozín, glycín, kyselina asparágová, hydroxyprolín a tryptofán. 

Peľ obsahuje 25 – 48 % sacharidov. Najdôležitejšie sacharidy v peli sú glukóza, dextrín, škrob, celulóza, ale aj fruktóza, ribóza, pentóza, kyselina glukorónová, kyselina pyrohroznová a pollenín. Asi polovicu všetkých sacharidov tvoria jednoduché cukry.

Ďalej sa v peli nachádzajú aj pektíny, i keď sú zastúpené len v malých množstvách (300 mg v 1g peľu). Je to však prekvapujúce, pretože pektín plní úlohu medzibunkového spojiva, čo pri peli neprichádza do úvahy. Opísané zloženie sa vzťahuje na peľ donesený v obnôžkach včelami a peľ zachytený peľochytmi. Plástový peľ uložený v úli niekoľko týždňov má iné zloženie, pretože sa doň dostali enzýmy včelích žliaz, medu i samých peľových zŕn, ako aj baktérie, ktoré napadali do bunky plástu.
V plástovom peli je vyššie percento cukru a nižšie pH než v obnôžkovom peli. Nato ako dlho si peľ uchová svoju kvalitu sú rôzne názory. Množstvo vitamínov v odporúčaných 30 g peľu len čiastočne pokryje dennú spotrebu pre človeka. Organizmus teda musí vitamíny prijímať aj z iných zdrojov.  

Z tukov sú v peli zastúpené najčastejšie olejovité tuky, cholesterol a lecitín. Ich percento je rôzne. Pohybuje sa od 1,4 % do 20 %. Podľa talianskych výskumníkov tvoria 43 % lipidov peľu  mastné kyseliny – linolová, linolénová a arachidonová. Tieto kyseliny majú význam v pediatrii a u dospelých pozitívne vplývajú na pretukovanosť krvi zo živočíšnych tukov, teda pri celkovej ateroskleróze. Kyselina linolová patrí medzi tzv. esenciálne mastné kyseliny. Spolu s kyselinou linolénovou a arachidónovou sa zúčastňujú na látkovej premene, na reprodukčnom procese a na normálnom vývoji organizmu. Sú tiež stavebnými jednotkami tkanív a zdrojom energie.  Kyselina linolová má teda význam v prevencii aterosklerózy, má vzťah k vitamínu E.
na pokračovanie...


Vytvorené: 24. Február 2013   Autor: Doc.Ing.Miroslava Kačániová, PhD.

Diskusia

Stránku už navštívilo 188961 ľudí. Copyright © APITERAPIA.SK 2009-2015 All rights reserved! Locations of visitors to this page