Tajomstvo uhryznutia včelou medonosnou je odhalené

Vedci objavili, že včela medonosná dokáže hrýzť tak
ako bodať žihadlom a že uhryznutie obsahuje prírodné anestetikum.
Anestetikum môže nielen pomáhať včelám brániť sa proti škodcom akými sú víjačka
voštinová, či parazit Varroa, ale má aj obrovský potenciál v použití
v humánnej medicíne.

Prekvapivé zistenia objavil tím vedcov
z gréckych a francúzskych organizácií v spolupráci s Vita
(Europe) Ltd. – britskí odborníci na zdravie včely medonosnej. Tieto nové
poznatky spôsobia úplné prehodnotenie obranného mechanizmu včely medonosnej
a mohli by viesť k produkcii prírodného, nízko toxického miestneho
anestetika pre ľudí i zvieratá.

Prírodné anestetikum, ktoré bolo objavené
v hryze včely medonosnej a zmerané na Univerzite v Aténach je
2-heptanone (2-H), prírodná zlúčenina objavená v mnohých jedlách
a taktiež vylučovaná určitým hmyzom, o ktorej sa nikdy predtým
nevedelo, že má anestetické účinky. Nezávislé testy dokázali objav org.Vita
a prítomnosť 2-heptanone ako miestne anestetikum.

Ako prírodná zlúčenina s nízkym obsahom
toxicity než bežné anestetiká, 2-heptanon ukazuje svoj obrovský potenciál. Vita
si už patentovala zlúčeninu pre použitie ako miestne anestetikum
a momentálne hľadá farmaceutických partnerov na jeho ďalší rozvoj.

Až donedávna výskum naznačoval, že 2-heptanon bol
buď včelí alarmový feromón, ktorý spúšťa obranné reakcie, alebo chemická
značka, ktorá signalizuje ostatným „zberačkám“, že kvet už bol navštívený.
Výsledky Vity popierajú tieto tvrdenia.

Nový výskum jasne dokazuje, že 2-heptanon
paralyzuje malý hmyz a vošky napadnuté včelami už do deviatich minút.
Podobne ako had, tak aj včely používa svoje čeľuste na uhryznutie nepriateľa,
následne vstrekne 2-heptanon do rany  na
znecitlivenie. Toto umožňuje včele 
odstrániť nepriateľa z úľa. Je to určite efektívna obrana proti
škodcom, akými sú larvy výjačky voštinovej a Varroa, ktoré sú na bodnutie
žihadlom príliš malé.

Dr. Max Watkins, technický riaditeľ Vita (Europe)
Ltd, povedal: „Sme z nášho objavu veľmi nadšení minimálne z dvoch
dôvodov: Po prvé, objav, že včely medonosné dokážu hrýzť svojich nepriateľov,
ktorých nemôžu bodnúť, mení niektoré existujúce domnienky a je veľkým
prínosom pre biológiu. Po druhé, objav vysoko efektívneho prírodného anestetika
s obrovským potenciálom podporí veľký záujem farmaceutického priemyslu pre
vývoj ešte lepších lokálnych anestetík.“

V laboratórnych neurofyziologických pokusoch na
Univerzite Biológie v Thesslonikách (Grécko) bolo potvrdené, že  2-heptanone má podobný mechanizmus účinku ako
Lidocaine – najpoužívanejšie lokálne anestetikum používané v humánnej
medicíne, ako aj pre iných cicavcov. 2-heptanone sa prirodzene nachádza
v mnohých potravinách, akým je pivo, biely chlieb a je taký bezpečný,
že ho americké regulačné orgány povolili ako potravinársku prírodnú látku.
Preto sa pred 2-heptanonom otvára brána budúcnosti ako alternatíva za
Lidocaine. Veľmi nedávne laboratórne výskumy v USA, v ktorých sa použili
bunky cicavcov potvrdili tvrdenia Vity, že anestetikum by mohlo mať podobné
účinky na ľudí a cicavcov ako má na hmyz a vošky.

Pri posudzovaní biologických dopadov zistení sa vyjadril Dr. Alexandros Papachristoforou, vedec Vity pracujúci pod dohľadom Profesora G. Gheophilidis na Aristotelovej Univerzite v Thessalonikách (Grécko): „Je úžasné, že táto druhoradá obrana včely bola tak dlhý čas neobjavená. Včelári budú veľmi prekvapení naším objavom, ktorý pravdepodobne spôsobí radikálne prehodnotenie niektorých dlhodobých mýtov. Výskum včely medonosnej sa tak posunie mnohými ďalšími smermi. Napríklad, mnohí včelári hovorievajú o „podriaďovacom“ správaní sa včely voči populácii varoa. Toto podriaďovanie  môžeme dnes interpretovať ako obranu hryzadlami.“

Dr. Papachristoforou opisoval, ako boli objavené neočakávané účinky 2-heptanonu. „Zaoberali sme sa bojom proti  víjačke voštinovej. Víjačka voštinová je vážny škodca včely medonosnej, ktorej larvy konzumujú vosk a peľ a často úplne zničia celé včelstvo. Keď však tieto vošky boli vystavené 2-heptanone, ktorý prirodzene včely produkujú, víjačky voštinové začali hynúť. Avšak pri bližšom skúmaní sme si uvedomili, že víjačky voštinové boli iba v narkóze po dobu od 1-9 minút. Toto zistenie bolo dosť neočakávané, a tak náš vedecký tým vykonal niekoľko prísnych experimentov, aby zistil, čo sa v skutočnosti stalo a preto prišiel s týmto pozoruhodným objavom.“

Výskum bol nedávno zverejnený v recenzovanom
časopise PLOS ONE: [url]http://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0047432[/url]

Niekoľko organizácií sa podieľalo na výskume v spolupráci s Vita (Europe) Ltd: Aristotelova Univerzita v Thessaloniki (Grécko), Národný výskumný ústav, Univerzita v Paríži (Francúzsko), Technologická univerzita na Cypre a Univerzity v Aténach (Grécko).

preložila Mgr. Eva Habánová

Diskusia